Voľný spôsob

Viedeň, rok 1995. Tri bývalé plavecké šampiónky Hana, Ester a Ráchel sa po päťdesiatich šiestich rokoch života v exile vracajú do Viedne. Ráchel sa vracia, aby si vyzdvihla športové ocenenia, ktoré jej patria, Hana preto, aby išla voliť a ubezpečila sa, že sa jej hlas bude počítať, Ester kvôli svojej vnučke… Všetky tri sa vracajú, aby si ešte raz zaplávali v bazéne svojej mladosti.

Intímna tragikomédia o nezlomnosti trojice židovských žien vychádza zo skutočného príbehu troch rakúskych plavkýň viedenského plaveckého klubu Hakoah (Sila) – Ruth Langerovej, Judith Deutschovej a Lucie Goldnerovej, ktoré odmietli účasť na nacistickej olympiáde v Berlíne v roku 1936. V dôsledku svojho rozhodnutia prišli o tituly, dostali doživotný zákaz súťažiť a ich národné rekordy boli anulované. Po anšluse Rakúska emigrovali pred nacistickým režimom do zahraničia, kde začali nový život.

Autorka hry čiastočne odľahčuje vážnosť tém (antisemitizmus, šport a morálka, starnutie, nútená emigrácia, návrat do rodného mesta) šarmom kabaretných výstupov a jemným humorom. Ten funguje ako zbraň proti smútku a nostalgii a zároveň podčiarkuje fakt, že skutočne silné ženy netorpédujú svoje okolie výčitkami a sťažnosťami, ale plávajú vpred.

Názov hry je mnohoznačný – je to nielen plavecká disciplína, v ktorej plavkyne vynikali, ale aj ich rozhodnutie. „Voľný spôsob“ navyše symbolizuje slobodu pohybu vo vode, kde plavca neobmedzujú vonkajšie faktory a jeho výkon závisí iba od jeho sily, pevnej vôle a vytrvalosti. „Voľný spôsob“ sa tak stáva v konečnom dôsledku metaforou slobody a prežitia.