Emil Horváth
Absolvoval herectvo na VŠMU v Bratislave v roku 1968. Bol členom Divadla SNP v Martine (1968 – 1976), potom Novej scény v Bratislave (1976 – 1983). Od roku 1983 je členom Činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnil množstvo postáv. Dlhé roky sa venoval aj divadelnej réžii. Na VŠMU učil 30 rokov. V júni 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore divadelné umenie a veda. V rokoch 2011-13 bol riaditeľom Činohry SND. Účinkoval v nespočetnom množstve filmov, TV seriálov, TV a divadelných inscenácii.
Ocenenia:
1973 – Cena Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre M. Gorkého Letní hostia
1974 – cena Zlaté slnko 12. filmového festivalu mladých Trutnov za stvárnenie postavy Dušana vo filme Dolina a Igora vo filme Deň slnovratu
1987 – Cena A. Bagara za rok 1986 za postavu Ing. Zilova v inscenácii hry A. Vampilova Lov na kačice
2000 – Cena Jozefa Kronera za rok 1999 za postavu Starčeka v inscenácii E. Ionesca Stoličky
2001 – Cena Literárneho fondu za postavu Starčeka v inscenácii E. Ionesca Stoličky
2005 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry
2010 – Cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
2017 – Cena Literárneho fondu za postavu Petra Williamsona v inscenácii hry Apartmán v hoteli Bristol, s prihliadnutím na postavu pána Labaša z inscenácie Spievajúci dom
V Divadle bez masky účinkuje v inscenácii Falošná nota.