VYUČOVANIE DONY MARGARITY

Vitajte na vyučovaní dony Margarity, učiteľky na základnej škole, ktorá svojich žiakov vzdeláva svojským spôsobom. Na dvojhodinovke od nej dostanete praktické rady do života na príkladoch z biológie, histórie, geografie a matematiky.

V inscenácii zámerne nepoužívame hudbu, aby diváci mali od príchodu čo najautentickejší pocit návratu do školy, vrátane zlých asociácií, keď trpeli pod učiteľskou autoritou.

Za inscenáciu Vyučovanie dony Margarity získalo Divadlo bez masky cenu Zlatý Gunár ako Objav sezóny na Medzinárodnom festivale humoru a satiry Kremnické gagy  2023 a herečka Oľga Belešová za stvárnenie postavy Dony Margarity získala Výročnú cenu Literárneho fondu 2023.

dĺžka predstavenia: 2 vyučovacie hodiny po 45 minút, desiatová prestávka

 

účinkuje Oľga Belešová

 

 

Predstavenie odporúčame pre divákov od 15 rokov.

 

Viac o hre:

Hra Vyučovanie dony Margarity (Apareceu a Margarida, 1971) od brazílskeho dramatika Roberta Athaydeho patrí medzi výrazné satirické diela 20. storočia. Autor ju napísal ako 21-ročný a už krátko po premiére (1973) si získala medzinárodnú pozornosť. Napriek tomu, že od jej vzniku uplynulo viac ako 50 rokov, jej téma zostáva mimoriadne aktuálna.

Na javisku sa objavuje jediná postava – učiteľka Dona Margarita. Vystupuje pred publikom ako pred svojimi žiakmi a postupne odhaľuje mechanizmy autoritatívstva. Nejde však len o portrét jednej pedagogičky, ako by sa mohlo javiť navonok. Dona Margarita je metaforou moci v rôznych podobách – politickej, spoločenskej, rodinnej či ideologickej.

Pomocou manipulácie, zastrašovania, ale aj predstieranej láskavosti sa snaží ovládnuť svojich „žiakov“ (divákov). Jej správanie ukazuje, ako ľahko možno jednotlivca pripraviť o vlastnú identitu a prinútiť ho k poslušnosti. Hra tak odhaľuje mechanizmy, ktorými moc formuje myslenie a správanie spoločnosti.

Vznik hry úzko súvisí s politickou situáciou v Brazílii. Po vojenskom prevrate v roku 1964 nastúpila diktatúra sprevádzaná cenzúrou, represiami a násilím voči odporcom režimu. Umelci preto často využívali metaforu ako spôsob kritiky. Aj Athayde prostredníctvom postavy učiteľky reflektuje realitu spoločnosti, v ktorej sú ľudia systematicky kontrolovaní a umlčiavaní.

Formálne ide o monodrámu, v ktorej je publikum priamym partnerom herečky. Neexistuje klasický dej ani tradičné dramatické postavy. Celé predstavenie stojí na intenzívnej komunikácii medzi interpretom a divákom. Divák sa stáva súčasťou „vyučovania“ – je vtiahnutý do hry, reaguje, je konfrontovaný a manipulovaný. Práve tento priamy kontakt robí z inscenácie silný a často až nepríjemne pravdivý zážitok. Hranica medzi humorom a znepokojením je veľmi tenká. Text je síce miestami komický, no zároveň odhaľuje temné stránky autority a poslušnosti.

Hra má za sebou množstvo inscenácií po celom svete a často býva spojená s výraznými hereckými výkonmi. Medzi najznámejšie patrí napríklad interpretácia Annie Girardot vo Francúzsku či Estelle Parsons v USA. V československom prostredí ju preslávila najmä Milka Zimková, ktorá ju uviedla ako svoju prvú monodrámu.

Aj súčasné inscenácie potvrdzujú, že Vyučovanie dony Margarity nie je hrou o školstve, ale o spoločnosti. O tom, ako ľahko môže byť sloboda nahradená pohodlnou poslušnosťou a ako zvodne môže pôsobiť „efektívna“ autorita. Dona Margarita tak zostáva znepokojivým symbolom – pripomienkou, že moc, ktorá manipuluje a potláča individualitu, nepatrí len do minulosti, ale môže sa kedykoľvek znovu objaviť v rôznych podobách.

 

Ohlasy médií:

Denník Pravda: V tejto monodráme Belešová stavia na pevných základoch svojich dávnejších divadelných skúseností, keď sa ako prvá slovenská stand-up herečka v Divadle GuNaGu postavila pred publikum so svojou vlastnou autorskou hrou. Každé slovo či gesto má presne načasované, aby divákov zasiahlo na určenom mieste. Nepoužíva pritom lacné triky, je dobrá pozorovateľka a skúsená interpretka aj autorka. (Zora Handzová)

Denník SME: Je ako vracajúca sa nočná mora. Závan toho najhoršieho zo školského systému, čo ste kedy zažili… Vyučovanie dony Margarity tvorcovia označujú ako tragikomický monológ jednej impulzívnej ženy. V podaní Oľgy Belešovej, ktorá postavu stvárnila v pomerne novom Divadle bez masky, však vznikla oveľa hlbšia kreácia. (Soňa Jánošová)

Denník N: Kvantami textu sprevádza diváka Oľga Belešová ako Dona Margarita bravúrne. Ak sa ozve z hľadiska reakcia na nejakú z jej otázok – okamžite reaguje, improvizuje. V bulletine k predstaveniu sa píše, že úskalím hry je aj jedovatosť postavy Dony Margarity, balansujúca medzi znesiteľným a neznesiteľným. Cieľom tvorcov bolo preto sledovať aj komickú stopu. Pravdepodobne to je dôvod, prečo stelesnenie ,,diktatúry“ v podobe Oľgy Belešovej nevyznieva tak vážne a zastrašujúco ako samotné dielo aj udalosti, na ktoré reaguje. (Linda Nagyová)

Mloki.sk: Belešová porušuje osobné priestory svojich žiakov, ktorých predstavujú diváci… Neustále mení nálady, presne odpozorovaným a pritom originálnym spôsobom neimituje, ale demaskuje proces deštrukcie osobnosti… Belešová ešte pred rokmi vytvorila sugestívnu drobnokresbu v legendárnej monodráme Ďefčátko v Divadle GUnaGU, teraz ako podstatne staršia dona Margarita je rovnako presná, a hlavne neodbytná. (Marek Godovič)